To, že javorový sirup je prírodné sladidlo je všeobecne známy fakt rovnako ako fakt, že javorový sirup sa vyrába z miazgy javoru. Poďme si však povedať niečo viac o výrobe javorového sirupu, ktorý sa pomaly ale isto udomácňuje aj v našich kuchyniach.
História
História výroby javorového sirupu je úzko spojená so Severnou Amerikou, konkrétnejšie s USA a Kanadou. Práve pôvodní obyvatelia týchto krajín začali spracovávať šťavu, resp. miazgu zo stromov, konkrétne javorov. Medzi základné spôsoby ako získavali miazgu zo stromov bolo narezaním kôry stromov. Pôvodní obyvatelia týchto krajín získavali javorový sirup dávno pred tým, ako Ameriku objavili Európania. Využívali ho najmä ako rýchly a prírodný zdroj energie a výživy ako takej. Javorový sirup sa pre európskych osadníkov stal rýchlo nenahraditeľným zdrojom sacharidov.
Javor cukrový
Miazga, z ktorej sa následne vyrába javorový sirup nepochádza len tak z hociktorého javoru. Zbiera sa z javoru cukrového, ktorý má vyšší podiel javorového cukru oproti ostatným druhom javoru. Ostatné druhy javoru majú o vye polovicu menší podiel javorového cukru. Tento strom dorastá do výšky 30 až 37 metrov. Na to, aby obsahoval javor dostatočné množstvo miazgy, musí byť aspoň 40 rokov starý a jeho priemer nemôže byť menší ako 25 cm.Dôležitým faktorom je tiež klimatické podnebie. Aj napriek tomu, že javorové stromy ako také sa vyskytujú v rôznych oblastiach na svete (napríklad aj u nás na Slovensku), na produkciu miazgy v určitej kvalite a určitom množstve potrebujú tieto stromy špecifické klimatické podnebie. Tieto podmienky sú typické pre oblasť Kanady a severnej časti USA. Jedná sa najmä o kanadu, ktorá patri medzi najväčšieho producenta javorového sirupu na svete. Quebec patrí v kanade medzi provinciu s najväčšou produkciou tohoto sladidla.
Našu ponuku javorových sirupov si môžete pozrieť TU.
Spôsob získavania miazgy
Narezávania. Týmto spôsobom sa zo stromov dostáva miazga. V závislosti od stromu, jeho hrúbky môže byť strom narezaný jeden až trikrát. Pri narezávaní je dôležitá teplota, ktorá musí byť vyššia ako 0°C. V prípade, že by došlo k narezávaniu stromu v mínosvých teplotách, resp. mrznutí, mohlo by dôjsť k poškodeniu samotného stromu. Tento nárez má priemer zhruba 1 cm a je hlboký 5 až 7 cm. Dôležité je tiež, aby sa nenachádzal v blízkosti čerstvých závrtov a závrtov z minulej sezóny. Po narezaní je potrebné toto miesto dostatočne očistiť, aby nič nebránilo prietoku miazgy. Po navŕtaní sa do získanej diery vloží akýsi "kohútik" či potrubie (viď. obrázok).
Existujú akési dva základné spôsoby zberu miazgy.- Klasický, ktorý sa začal používať ako prvý - miazga sa zhromažďovala do vedier, ktor sa po naplnení vyprázdňovali a opäť uložili na strom (viď obrázok).
- Moderný systém potrubia s pumpou. Je to efektívnejšia technológia, vďaka ktorej nemôže dôjsť k preliatiu sudu, prelievaiu miazgy a pod. Avšak aj o tento potrubný systém si vyžaduje údržb.
Sezóna zberu je v období medzi februárom a aprílom, avšak záleží to najmä od počasia. Po navŕtaní, resp. narezaní, ktoré musí prebehnút v plusových teplotách celému procesu zberu muazgy vyhovujú mrazivé teploty. Tie spôsobujú, že miazga má silnejší tok. Tým, že voda z koreňov a pôdy začne stúpať nahor a tekutina prúdi cez zárez do vedier či potrubia. Množstvo zozbieranej miazgy je individuálne pri každom strome.
