Ako sme spomínali na začiatku, vitamín C je veľmi dôležitou zložkou v mnohých metabolických procesoch. Človek, spolu s netopiermi či opicami, si však tento vitamín nedokáže vytvárať / syntetizovať z potravy (chýba nám enzým gulonolaktón dehydrogenéza). Preto je človek odsúdený na neustály príjem vitamínu C z potravy.

Medzi prvé zaznamenané skorbuty (skorbut - choroba spôsobená nedostatkom vitamínu C, v súčasnosti takmer vymiznutá choroba) človekom patria záznamy z námorných lodí, stroskotancov a pod. Tí trpeli krvácaním ďasien, vypadávaním zubov, mäknutím kostí či spomalenou tvorbou červených krviniek. To všetko vyusťuje, pri dlhodobom nedostatku vitamínu C, až k smrti. Vymenované poškodenia sú hlavnými znakmi choroby známej ako skorbut. 

V období od 18. storočia už na základe skúsenosti moreplavci zistili, že táto choroba je spôsobená nedostatkom rastlinnej potravy. Napr. Kapitán James Cook trval na tom, aby každý námorník pod jeho velením denne vypil určité množstvo citrónovej šťavy. V núdzových situáciách sa ako záchrana pred skorbutom používali aj vývary z ihličia a kôry tují/smrekov, surové ryby a ďalšie „netradičné“ zdroje vitamínu C.

Zdroje vitamínu C

Najbežnejší zdroj vitamínu C sú pre nás citróny, pomaranče ale aj zelenina ako petržlen, kapusta, brokolica či paprika či šípky. Vymenované zdroje nepatria medzi zdroje s najvyšším obsahom vitamínu C. Acerola obsahuje napríklad zhruba 1700 mg vitamínu C na 100g.

Vo väčšine platí pravidlo, že najviac vitamínu C sa uchováva práve v šupke.

Výdatné zdroje vitamínu C (mg / 100g)

- šípky 200 až 2000 mg / 100g                                                               - žerucha 148 mg / 100g     

- rakytník 695 mg / 100g                                                                         - kiwi 30 až 200 mg / 100g                                                                            

- čierne ríbezle 130 až 200 mg / 100g                                                   - brokolica 90 mg / 100g

- červená paprika 70 až 190 mg / 100g                                                 - karfiol 50 až 90 mg / 100g

Je rozdiel medzi prírodným vitamínom C a syntetickým vitamínom C?

Neexistujú rozdiely v chemickej štruktúre vitamínu C či už sa jedná o organický vitamín C z pomaranča alebo syntetický vitamín C z laboratória. V organizme plnia vždy rovnakú úlohu. 

Rozdiel je však v tom, že v syntetickej forme môžu byť spolu s vitamínom C prítomné rôzne iné látky, ako napr. farbivá, spojivá či príchute a pod. Tie na organizmus nemajú práve ideálny vplyv. A preto s tým treba rátať.

Na druhej strane, je tiež pravda, že pri príjme vitamínu C z ovocia nevieme presne určit množstvo prijatého vitamínu. Pretože z dvoch pomarančov sa do organizmu môže vstrebať rôzne množstvo vitamínu C (z jedného pomaranča to môže byť 10mg a z druhého 40mg). 

Všeobecne však môžeme povedať, že pre zdravý organizmus stačí množstvo vitamínu C z pestrej stravy pokryť jeho dennú potrebu. Problém môže nastať pri rôznych ochoreniach, napr. aj pri rakovine. Vtedy sú dôležité enormne vysoké dávky vitamínu C - za týmto účelom sa najčastejšie používajú farmakologické formy vitamínu C, ktoré obsahujú veľké množstvo tohto vitamínu. 

Odporúčaná denná dávka vitamínu C

Odporúčaná denná dávka vitamínu C problémom asi od jeho samotného vynájdenia a ešte aj dnes je konsenzus pri tejto problematike nedohľadne. Najčastejšie sa v odbornej literatúre stretávame s intervalom zhruba od 40 mg po 80 až 90 mg. Ale potreba a spotreba vitamínu C je veľmi individuálna od každého jedného organizmu, rýchlosti metabolizmu, stresovosti a mnohých iných faktorov. Takže stanovenie je naozaj veľmi náročné. WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) napr. zastáva názor, že ODD sa má pohybovať na úrovni 45 mg.

Výhodou pri vitamíne C je však to, že k previtamínovaniu a následným vedľajším účinkom dochádza zriedka a je k tomu zapotreby extrémne veľké množstvo tohto vitamínu. V súčasnosti sa všeobecne tvrdí, že nadbytočný vitamín C sa vylučuje v moči. A kedže sa na vitamín C viažu voľné radikály, tie sú spolu s prebytočným vitamínom C vylúčené. Vo väčšinovej populácií však prevláda veľmi dobrá tolerancia veľkých dávok céčka. Medzi najčastejšie vedľajšie účinky pri veľkej spotrebe patrí hnačka, ktorá je príznakom podráždenia žalúdka. Nejedná sa však o žiadnu otravu ani nič podobné, pretože v prípade injekčného podania tohto vitamínu telo príjma omnoho väčšie dávky. 

Vitamín C a chrípka

Vitamín C sa konzumuje aj ako prevencia proti nachladnutiu / chrípke. Hovorí sa, že užívanie 1 gramu vit. C denne znižuje riziko ochorenia takmer o polovicu. Ak už predsa k ochoreniu dôjde, je vhodné užívať počas chrípky megadávky tohto vitamínu, ktorý podľa niektorých štúdií skracuje dĺžku trvania choroby o približne 12 až 14 %.

Osobná skúsenosť s vitamínom C a jeho dávkovaním:

Ja sám, autor tohto článku, som po prečítaní rôznych štúdií a literatúry na túto problematiku, začal pravidelne užívať vitamín C v množstvách, ktoré sú výrazne nad ODD. Vitamín C príjímam v drvivej väčšine najmä zo 100% štiav a z ovocia (najmä pomaranče). V prípade, že sa u mňa začnú objavovať počiatočné známky chrípky, užívam vitamín C ešte vo väčšom množstve. Výsledok z mojej osobnej skúsenosti je nasledovný: 

1. V prípade, že začnem užívať vysoké dávky vitamínu C v deň, kedy som prvýkrát pocítil nástup choroby (jemné bolesti hrdla, jemne upchatý nos a pod.) sú tieto prejavy choroby potlačené už na druhý deň. V ojedinelých prípadoch po dvoch dňoch.

2. V situácií, že choroba sa už prejavila, vysoké dávky vitamínu C podľa môjho názoru výrazne zmierňujú prejavy chrípky a taktiež aj jej trvanie. (V bežnom živote, plnom stresu a povinností si človek nie vždy dokáže ustriehnuť správnu životosprávu a pod.)

3. Osvedčilo sa mi prijímanie vysokých dávok najmä vo forme rôznych čerstvých štiav z pomarančov, arónie, šípok a pod.