Definície zdravého životné štýlu

Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravý životný štýl takto: „ Spôsob žitia, ktorý znižuje riziko vážnych chorôb alebo predčasnej smrti.“[1] . Citát ďalej pokračuje a hovorí sa v ňom o tom, že nie  všetkým chorobám a diagnózam sa dá vyhnúť. Avšak, existuje veľké množstvo chorôb spôsobujúcich predčasné úmrtia, ktorým sa vyhnúť dá – obzvlášť sa to týka ischemických chorôb srdca či rakoviny pľúc. Nikto snáď nepochybuje o tom, že existujú určité typy správania sa, ktoré spôsobujú spomínané choroby a tie môžu viesť až k smrti.

Taktiež by nemal nikto pochybovať o tom, že žiť zdravo pomáha človeku vo všetkých oblastiach života. Keď si osvojíte hodnoty zdravého životného štýlu, pomôžete svojím blízkym, svojej rodine, stanete sa pozitívnym príkladom pre ostatných ľudí – najmä pre deti.

A v neposlednom rade tu máme nespochybniteľný fakt, že zdravý životný štýl vám umožní užiť si život z viacerých aspektov. Zdravý životný štýl nie je len o tom predchádzať ochoreniam. Je to tiež o fyzickej, mentálnej a spoločenskej pohode. Vo finále by vám mal tento článok pomôcť rozhodnúť sa pre zdravé voľby vo vašom živote, ktoré vám dajú viac príležitostí užiť si viac aspektov vášho dlhšieho a naplnenejšieho života. Byť zdravým je to najlepšie, čo môžeme spraviť sami pre seba.

Čo to znamená v praxi?

Väčšina ľudí si pod pojmom zdravý životný štýl predstaví rôzne diéty a posilňovňu. Tak ako sa na prvý pohľad javí táto problematika veľmi jednoduchá, pri hlbšom zamyslení zisťujeme jej komplexnosť. Starovekí indiáni hovorili o tajomstve „jivem shardah shatam“ – o tajomstve energického, zdravého, šťastného a plodného života trvajúcom sto rokov, ktorý spočíva v absolútnej harmónií medzi spôsobom žitia, prírodou a spiritualitou.

Životný štýl, ako vidíme už v samotnom názve problematiky „zdravý životný štýl“, hrá extrémne dôležitú úlohu pri udržiavaní zdravia. Ten by sa mal točiť okolo dvoch hlavných zložiek: zdravého jedla a pohybu. Pokiaľ ide o našu stravu, z každej strany sme informovaní o dôležitých prvkoch stravovania – problémom je, že podobne ako móda, aj tieto informácie sa menia v pravidelných intervaloch, podľa toho, čo je práve „in“. Ale v jednoduchosti je krása, mali by sme jesť prirodzené potraviny a vyhýbať sa potravinám bohatým na tuky a oleje. Pod prirodzenými potravinami máme na mysli potraviny, ktoré neprešli spracovaním, najmä priemyselným spracovaním, alebo sú spracované len minimálne. Druhou zložkou je pohyb alebo aj fyzická aktivita. Ten, viac ako čokoľvek iné, pomáha chrániť naše telo pred chorobami a udržuje nás silnými a zdravými tou najprirodzenejšou cestou. Do vášho životného štýlu by ste mali určite zaradiť aj dostatok odpočinku (najmä spánku) a obmedziť alkohol či tabak.

Naše telá sú totiž ako stroje, ktoré vyžadujú, na jednej strane, vyvážený príjem bielkovín, karbohydrátov (karbohydráty zvyšujú hladinu cukru v tele), tukov, vitamínov, minerálov a vody, aby mohli fungovať bez porúch. A na strane druhej musí byť aktívny pohyb. V ideálnom stave si človek musí nájsť balans medzi príjmom energie z pestrej potravy a jej výdajom pri fyzickej aktivite. V praxi to znamená prijať toľko kalórií, koľko počas dňa spotrebujeme. Ak bude náš príjem energie z potravy vyšší ako náš výdaj, prebytočný príjem sa začne ukladať do tukov.

Fyzická aktivita

Tu si treba uvedomiť jeden zo základných faktov: naše telo nebolo stvorené na to, aby sedelo. Pozrime sa na to optikou času. Kedy môžeme hovoriť o „vzniku“ človeka? Tisícky rokov dozadu? Stovky tisíc rokov? Nie... milióny rokov. Najstaršie nálezy rodu Homo sú staré približne dva a pól milióna rokov. Celý tento čas sme boli v pohybe.Pohyb je nevyhnutne spojený s celým vývojom rodu Homo. To je približne dva a pol milióna rokov pohybu za potravou a kalóriami v nej obsiahnutej v kontraste s dnešným svetom, kedy máme prebytok kalórií uložený v chladničke na dosah ruky. Antropológ Richard Wrangham tvrdí o našich predkoch nasledovné: „Muži prešli desať až dvadsať kilometrov denne a ženy zhruba polovicu.“[2] To okrem iného znamená aj to, že to čo nás oddeľuje od zvyšku živočíšneho sveta, naše mozgy, sa vyvinuli v pohybe.

Dokonca existujú štúdie, ktoré hovoria o tom, že miera sedavého životného štýlu, resp. nedostatok pohybu, má najpodstatnejší vplyv na kvalitu zdravia v starobe. Christopher Ryan, PhD. hovorí, že „Homo sapiens je druh, ktorý sa jedinečne, no zároveň tragicky nevhodne prispôsobuje prostrediu. Srdcové choroby, cukrovka, autoimunitné ochorenia a ďalšie neduhy sú následkom nesúladu medzi prirodzeným svetom, do ktorého sme sa narodili, a umelými podmienkami, ktorými sa obklopujeme.“[3]

Pohyb je pre telo dôležitý a to v každom veku človeka. Ako sme už spomínali, fyzická aktivita je veľmi dôležitá pre vaše zdravie a fyzickú ( a s ňou súvisiacu psychickú) pohodu, pretože stimuluje telu vlastný a prirodzený systém údržby a opráv. Paradoxne, čím viac budeme zaťažovať naše svaly, kosti, kĺby – špeciálne naše srdce – tým budú zdravšie a budú pracovať lepšie. Existujú 3 základné piliere fyzickej zdatnosti:

1. Vytrvalosť – tá je extrémne dôležitá pre kardiovaskulárny systém, najmä pre srdce. Ak je vaša vytrvalosť na dobrej úrovni, môžeme povedať, že vaše srdce bije pomalšie a súčasne silnejšie. Váš organizmus sa tak ľahšie vyrovná v dlhšou a náročnejšou záťažou.
2. Sila – svalstvo tvorí výraznú časť nášho organizmu. Aktívnym pohybom si naše svalstvo udržiava dobrý tonus. Takto posilnené svalstvo je menej náchylné na zranenia.
3. Pružnosť – Rozvoj pohyblivosti jednotlivých častí tela ako napr. krku, chrbtice či kĺbov zlepšuje ich pružnosť rovnako ako aj pružnosť šliach a tým výrazne znižuje riziko natiahnutia či natrhnutia.

Existuje mnoho druhov športových a fyzických aktivít. Ak vykonávate nejakú fyzickú aktivitu, zapájate pri nej určité časti tela. Napríklad pri rôznych manuálnych činnostiach zapájate iba určité časti tela. Aby ste dostali telo do rovnováhy, budete musieť vyvinúť ďalšiu fyzickú aktivitu, pri ktorej budete zapájať tie časti tela, ktoré pred tým neboli aktívne. To je ideálny stav kedy sa vytvára rovnováha medzi vytrvalosťou, silou a pružnosťou.

Ukážeme si tabuľku jednotlivých športových aktivít a ich efektu na spomínané tri piliere fyzickej zdatnosti:

Tab. č. 1: Efekty cvičenia[4]

* = nemá reálny efekt            ** = má priaznivý efekt         *** = má veľmi dobrý efekt    **** = má vynikajúci efekt

Strava

Zdravá strava a aktívny pohyb = najvyššia pravdepodobnosť zdravého života. Zámerne nepíšem, že ak budeme jesť extrémne zdravo a hýbať sa ako Christiano Ronaldo, tak budeme určite zdravý a dožijeme sa 107 rokov. Takto to nanešťastie nefunguje. Svoju úlohu v našich životoch zohráva rovnako aj genetika a rovnako veľmi podceňovaný, ale dôležitý, prvok náhody. Preto som presvedčený, že zdravým stravovaním a aktívnym pohybom sa vieme dopracovať k najvyššej pravdepodobnosti, že budeme žiť aktívny život bez výrazných zdravotných obmedzení aj v starobe.

Rovnako platí, že ak budeme dodržiavať len jednu premennú z týchto dvoch (zdravá strava, aktívny pohyb), tak nedosiahneme vytúžený výsledok. Ak budeme dodržiavať len zásady zdravého stravovania, ale nebudeme sa hýbať, náš organizmus bude stagnovať poprípade degenerovať, respektíve meniť sa k horšiemu. Rovnako to platí obrátene. Ak sa budeme aktívne hýbať ale budeme mať nezdravú stravu, veľmi rýchlo dôjde k zdravotným problémom. Zo začiatku sa vám možno bude zdať, že sa fyzicky niekam posúvate, ale je to len otázka úvodných týždňov, prinajlepšom mesiacov. Ak začneme s fyzickou aktivitou popri nesprávnych stravovacích návykoch     , váš progres je odsúdený na neúspech a zdravotné problémy ako bolesti kĺbov a podobne.

Pri stravovaní som ja osobne presvedčený o individualizme pri každom jednom živom organizme. Samozrejme existujú určite základné piliere, ktoré je potrebné dodržiavať. Tým mám na myslí, že človek by mal mať pestrú stravu, neprejedať sa, obmedziť mastné jedlá, obmedziť sladké, jesť čo najmenej spracovaných potravín, neprejedať sa pred spánkom a podobne. Toto je absolútny základ, ktorý nás naučia na základnej škole. Osobne si myslím, že náš jedálniček by mal byť zložený nasledovne (pri sacharidoch a bielkoviných by sme mohli možno polemizovať):

• 40% ovocie a zelenina
• 10% sacharidy
• 20% bielkoviny
• 20% plnotučné potraviny
• 10% tzv. dobré tuky.

Potom je tu spomínaný prvok individualizmu každého jedného z nás. Nemám rád tvrdenia typu: raňajky robia deň, raňajky sú najdôležitejšie jedlo a podobne. Tu sa začína prejavovať individualizmus a každý by mal počúvať svoje telo a vnímať jeho signály, ktoré sú odozvou na spôsob jeho stravovania. Napríklad u mňa platí, že moje prvé jedlo si dávam až vtedy, keď pocítim hlad. To býva zväčšia dve hodiny po prebudení. Spočiatku som skúšal raňajkovať na silu, ale spôsobilo to len to, že mi bolo po zvyšok dňa ťažko a necítil som sa vôbec dobre.

Záver

Veci, ktoré som napísal sú absolútne základné piliere zdravého života. Zdajú sa vám až príliš jednoduché? Zdravo sa stravovať a hýbať sa? To je všetko? Poteším vás. Áno, to stačí! Každá vedecká teória vraj musí spĺňať niekoľko podmienok, aby bola akceptovaná a potvrdená. Jednou z týchto podmienok je jednoduchosť. To platí aj v tomto prípade.

Obávam sa však, že v praxi sa ukážu komplikácie spojené s dodržiavaním týchto princípov. Človek má veľa práce, málo času, myslíme si, že zdravé potraviny sú neprimerane drahé (Ja osobne si to nemyslím, len sme sa naučili, že musíme mať plné chladničky nekvalitných potravín, z ktorých nakoniec aj tak vždy niečo vyhodíme a logicky plná chladnička zdravých potravín je určite finančne náročnejšia. Otázka je či musíme mať plnú chladničku. Ale to je už na iný článok.) a mnoho iných problémov. Nakoniec vždy sa ukáže, že nič nie je také jednoduché ako sa zdá. Ale to nás nemôže odradiť, pretože život máme len jeden a preto by sme, s maximálnou dávkou zdravého egoizmu, mali svojmu telu dopriať len to najlepšie.

[1]http://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/108180/EUR_ICP_LVNG_01_07_02.pdf;jsessionid=A7041B12F177AD2364FB6A3124EA99EC?sequence=1

[2] John Medina: Pravidla mozku. Bizbooks 2012, s. 16

[3] Wim Hof, Koen De Jong: Cesta ľadového muža. Motýľ 2021, s. 5

[4] http://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/108180/EUR_ICP_LVNG_01_07_02.pdf;jsessionid=A7041B12F177AD2364FB6A3124EA99EC?sequence=1, s. 7